KATKA LIŠKOVÁ

Keď som pred desiatimi rokmi navštívila prvú hodinu jógy, šlo mi len o fyzické cvičenie, chcela som sa iba trochu ponaťahovať. Po pár pozíciách som si ale všimla, že celú svoju pozornosť sústreďujem len na telo a v mojej hlave je zrazu ticho. Konečne som našla niečo, čo dokázalo skľudniť tú moju hlučnú myseľ. Hodiny jógy sa stali pre mňa oázou pokoja v rušnom svete.

Keď už mi aj pokročilé pozície išli s ľahkosťou, začala som hľadať, čo je ďalej. Toto hľadanie ma doviedlo až do Indie, kde som pol roka žila v jogovom ašrame a študovala jogovú filozofiu a meditáciu. Nachádzala som nové spôsoby, ako skľudniť myseľ a dostať sa bližšie k sebe samej. Naučila som sa všetky možné jógové techniky, očisty, meditácie a krkolomné sanskritské pojmy. Niekoľko rokov som si na tom ulietala, trápila sa hodinami meditácie denne, skrúcala telo do fyzicky nemožných pozícii a očisťovala ho od akejsi duchovnej špiny. To všetko v nádeji, že raz dosiahnem osvietenie a potom budem už naveky šťastná.

Žiadne večné šťastie sa ale nekonalo a ja som sa musela prebudiť do skutočného života. So všetkým, čo mi jóga dala je ale zrazu ten skutočný život iný. Myšlienky a emócie, ktoré ma kedysi dokázali strhnúť už dnes nemajú nado mnou takú moc. Dobré či zlé, viem, že tak ako to prišlo, rovnako to zas aj odíde a nie je treba sa nad tým prehnane vzrušovať. Najcennejšie, čo ma jóga naučila je „cítiť sa“. Vnímať svoje telo, svoje pocity, myšlienky, túžby a nie len na jogovej podložke, ale v každej chvíli. Naučila ma nepotláčať sa. Dovoliť si cítiť aj to, čo by som najradšej necítila, myslieť si to, čo sa „nemá“. Byť si vedomá seba samej a prijať aj to najhoršie v sebe. Joga nás učí byť autentickými. Dovoliť si byť samými sebou. Učíme sa to na jogovej podložke, v pozíciách, pri meditácii, ale dôležité je to potom aplikovať do každodenného života.